Pohánka, láskavec, mrlík

Z hľadiska použitia sa medzi obiloviny radia aj rastliny nepatriace do čeľade lipnicovité ako pravé obiloviny. Najznámejšie z nich sú pohánka, láskavec a mrlík.

Pohánka, patriaca do čeľade stavikrvovité je z tzv. pseudobilnín v našej oblasti najznámejšia, v minulosti bola hojne využívaná na ľudskú výživu najmä vo východnej Európe. Dnes sa opäť používa, aj keď v menšom množstve a najmä ako zložka alternatívnej výživy. Známe sú druhy pohánka jedlá a pohánka tatárska. Na ľudskú výživu sa používa najmä vo forme krúp alebo múky vyrobenej z olúpaných nažiek. Obsahuje veľký podiel bielkovín a látky cenené vo výžive. Neobsahuje lepok.

Láskavec (amarant), patriaci do veľkej čeľade láskavcovité sa využíva okrem iných účelov aj na výrobu múky. Táto múka neobsahuje lepok a má preto využitie najmä pri výrobe bezlepkových pekárskych, cestovinárskych a pečivárskych výrobkov.

Mrlík čílsky (quinoia) je rastlina využívaná na ľudskú výživu najmä v južnej Amerike. Patrí tiež do čeľade láskavcovitých. Je považovaný za potravinu s vysokou nutričnou hodnotou. Na prípravu jedál sa používajú olúpané zrná, múka alebo vločky. Na báze mrlíka sa vyrábajú aj cestoviny, polenta a iné výrobky. Ako všetky pseudobilniny neobsahuje lepok.