![\"\"](\"http:\/\/www.tempex.sk\/wp-content\/uploads\/2011\/09\/kukvyrobky_opaq.png\" "\\"kukvyrobky\\"")
<\/p>\n<\/p>\n
<\/p>\n
V niektor\u00fdch \u010dastiach sveta je kukurica z\u00e1kladnou potravinou. V Eur\u00f3pe sa vo v\u00e4\u010d\u0161ej miere konzumovala najm\u00e4 v jej ju\u017enej a juhov\u00fdchodnej \u010dasti. V minulosti bola kukurica pova\u017eovan\u00e1 za potravinu pre chudobn\u00fdch, dokonca jej \u010dast\u00e1 konzum\u00e1cia viedla k poruch\u00e1m zraku. Po poklese spotreby konzum\u00e1cie v d\u00f4sledku dostupnosti in\u00fdch druhov potrav\u00edn v minulom storo\u010d\u00ed sa op\u00e4\u0165 jej spotreba za\u010d\u00edna zvy\u0161ova\u0165. Dne\u0161n\u00e9 odrody u\u017e neobsahuj\u00fa l\u00e1tky sp\u00f4sobuj\u00face pri konzum\u00e1cii vo v\u00e4\u010d\u0161om mno\u017estve zdravotn\u00e9 probl\u00e9my. Modern\u00e9 v\u00fd\u017eivov\u00e9 trendy naopak pozit\u00edvne hodnotia nutri\u010dn\u00e9 vlastnosti kukuri\u010dn\u00fdch v\u00fdrobkov. I ke\u010f na Slovensku nie je predpoklad pr\u00edli\u0161 ve\u013ek\u00e9ho n\u00e1rastu priamej sporeby kukurice m\u00e1 t\u00e1to plodina v\u010faka \u0161irok\u00e9mu spektru mo\u017en\u00e9ho pou\u017eitia ve\u013ek\u00fa perspekt\u00edvu.<\/p>\n
Kukuri\u010dn\u00e1 krupica je v\u00fdrobok z vn\u00fatornej \u010dasti kukuri\u010dn\u00e9ho zrna. Granul\u00e1cia hrubej krupice je 900-400 mikrometrov. Jemnej\u0161ia krupica m\u00e1 ve\u013ekos\u0165 z\u0155n 600-250 mikrometrov. Obidva tieto druhy krup\u00edc sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa na pr\u00edpravu kukuri\u010dnej ka\u0161e (polenta). Spolu s kukuri\u010dnou m\u00fakou z\u00edskanou pri mlet\u00ed sa tieto produkty pou\u017e\u00edvaj\u00fa okrem uveden\u00e9ho sp\u00f4sobu aj pri pr\u00edprave polievok, kol\u00e1\u010dov, tort\u00edl, chleba, cestov\u00edn a in\u00fdch potrav\u00edn. Priemern\u00fd obsah \u017eiv\u00edn v kukuri\u010dnej krupici je (prepo\u010d\u00edtan\u00e9 na su\u0161inu): tuky 1,2 – 1,5 %, bielkoviny 9 – 10 %, sacharidy 82 -84 %, vl\u00e1knina 0,5 – 0,7 %. V s\u00fa\u010dasnosti sa na pr\u00edpravu kukuri\u010dnej ka\u0161e vyr\u00e1ba instantn\u00e1 krupica. Kukuri\u010dn\u00e1 drvina bez \u0161\u00fap a kl\u00ed\u010dkov sa napar\u00ed a vlo\u010dkuje. Po usu\u0161en\u00ed sa melie na po\u017eadovan\u00fa granul\u00e1ciu. Pou\u017eit\u00edm instantnej krupice sa pr\u00edprava kukuri\u010dnej ka\u0161e skr\u00e1ti na p\u00e1r min\u00fat, \u010das na pr\u00edpravu jedla je krat\u0161\u00ed. V obchodnej sieti sa pred\u00e1va aj hotov\u00e1 kukuri\u010dn\u00e1 ka\u0161a, vhodn\u00e1 na r\u00f4znu fin\u00e1lnu \u00fapravu.<\/p>\n
Istantn\u00e1 krupica sa pou\u017e\u00edva aj na v\u00fdrobu detskej v\u00fd\u017eivy. Na \u00fapravu kukuri\u010dnej krupice je mo\u017en\u00e9 vyu\u017ei\u0165 extr\u00faziu. Takto z\u00edskan\u00fd medziprodukt sa melie na jemn\u00fa m\u00faku, ktor\u00e1 \u013eahko hydrolyzuje a je hodnotnou s\u00fa\u010das\u0165ou detskej v\u00fd\u017eivy.<\/p>\n
Kukurica je vynikaj\u00facim zdrojom sacharidov a je preto vo svete vyu\u017e\u00edvan\u00e1 na v\u00fdrobu piva ako n\u00e1hrada ja\u010dmenn\u00e9ho sladu (35 – 40 %). Aby malo pivo pr\u00edjemn\u00fa chu\u0165 mala by ma\u0165 drvina ve\u013ekos\u0165 1250 – 250 mikrometrov a obsah tuku by nemal by\u0165 vy\u0161\u0161\u00ed ako 1%. Mnoh\u00e9 pivovary, ktor\u00e9 nemaj\u00fa tlakov\u00fa varn\u00fa linku, pou\u017e\u00edvaj\u00fa pri v\u00fdrobe namiesto drviny vlo\u010dky. Je d\u00f4le\u017eit\u00e9, \u017ee podiel kukurice je mo\u017en\u00e9 zv\u00fd\u0161i\u0165 a\u017e na 45 %. Napr\u00edklad v Anglicku sa var\u00ed pivo vynikaj\u00facej kvality na b\u00e1ze kukuri\u010dn\u00fdch vlo\u010diek. Je tie\u017e d\u00f4le\u017eit\u00e9, \u017ee obsah tuku vo vlo\u010dk\u00e1ch na v\u00fdrobu piva m\u00f4\u017ee by\u0165 1,2 – 1,3 % bez toho, aby to sp\u00f4sobilo vo v\u00fdrobe probl\u00e9my.<\/p>\n
Jednou z hodnotn\u00fdch \u010dast\u00ed kukuri\u010dn\u00e9ho zrna je kl\u00ed\u010dek. Pri mlynskom spracovan\u00ed kukurice sa kl\u00ed\u010dky odde\u013euj\u00fa a m\u00f4\u017eu sa pou\u017ei\u0165 na v\u00fdrobu oleja alebo spracova\u0165 na krmivo. Zo 100 kg kukurice je mo\u017en\u00e9 vyrobi\u0165 1,6 – 2,2 kg oleja. Kukuri\u010dn\u00fd olej je vynikaj\u00facim zdrojom nesaturovan\u00fdch tukov, ktor\u00e9 s\u00fa esenci\u00e1lne v \u013eudskej v\u00fd\u017eive. Kukuri\u010dn\u00fd olej sa pou\u017e\u00edva najm\u00e4 na pr\u00edpravu \u0161al\u00e1tov\u00fdch dresingov, majon\u00e9zy, ale aj pri tepelnej \u00faprave. Tie\u017e sa pou\u017e\u00edva pri v\u00fdrobe margar\u00ednov, ako nosi\u010d vitam\u00ednov vo farm\u00e1cii, pri v\u00fdrobe kozmetiky a farb\u00edv. Kukuri\u010dn\u00fd olej sa prid\u00e1va pre zv\u00fd\u0161enie kvality aj do jedl\u00fdch olejov ni\u017e\u0161ej kvality.<\/p>\n
Drvinu, z ktorej boli oddelen\u00e9 kl\u00ed\u010dky je mo\u017en\u00e9 mlie\u0165 na jemn\u00fa kukuri\u010dn\u00fa m\u00faku, ktor\u00e1 m\u00e1 n\u00edzky obsah tuku. Kukuri\u010dn\u00e1 m\u00faka m\u00e1 n\u00edzky pH faktor a prid\u00e1va sa v mno\u017estve 10 – 25 % do p\u0161eni\u010dnej m\u00faky pri pr\u00edprave niektor\u00fdch \u0161peci\u00e1lnch chlebov. V\u010faka ni\u00edzkemu pH zni\u017euje aktivitu niektor\u00fdch enz\u00fdmov a m\u00e1 priazniv\u00fd vplyv na kysnutie cesta. V niektor\u00fdch krajin\u00e1ch sa vyr\u00e1ba chlieb z kukuri\u010dnej m\u00faky a p\u0161eni\u010dn\u00e1 m\u00faka sa prid\u00e1va len v men\u0161om mno\u017estve.<\/p>\n
Kukuri\u010dn\u00e1 m\u00faka sa pri v\u00fdrobe su\u0161ienok pou\u017e\u00edva z nieko\u013ek\u00fdch d\u00f4vodov. Redukuje d\u013a\u017eku re\u0165azcov lepku a umo\u0148uje tak pou\u017ei\u0165 i p\u0161eni\u010dn\u00fa m\u00faku, ktor\u00e1 by inak pri v\u00fdrobe nevyhovovala, vytv\u00e1ra chrumkav\u00fa \u0161trukt\u00faru a zni\u017euje celkov\u00e9 n\u00e1klady na suroviny. Do trvanliv\u00e9ho pe\u010diva sa pou\u017e\u00edva 8 – 12 % kukuri\u010dnej m\u00faky, pri\u010dom do \u010dajov\u00fdch su\u0161ienok mo\u017eno prid\u00e1va\u0165 mno\u017estvo do 25 %.<\/p>\n
Kukuri\u010dn\u00fd kuskus je typick\u00fd pre severn\u00fa \u010das\u0165 Braz\u00edlie. Pripravuje sa z hrubej kukuri\u010dnej drviny tak, \u017ee sa zmie\u0161a so studenou vodou a pomaly sa dus\u00ed spolu so zeleninou , pr\u00edpadne aj s m\u00e4som. V s\u00fa\u010dasnosti sa drvina vlo\u010dkuje. Mechaick\u00fdm stla\u010den\u00edm kukurica \u010diato\u010dne \u017eelatinizuje, \u010d\u00edm sa skraacuje \u010das potrebn\u00fd na varenie.<\/p>\n
Kukuri\u010dn\u00e1 ry\u017ea vyroben\u00e1 z bielej kukurice je vhodnou n\u00e1hradou ry\u017ee. V mnoh\u00fdch krajin\u00e1ch Afriky, \u00c1zie a Ju\u017enej Ameriky sa konzumuje samotn\u00e1 alebo v zmesi s ry\u017eou. Kukuri\u010dn\u00e1 ry\u017ea obsahuje minimum vl\u00e1kniny (0,06 %) a uvaren\u00e1 m\u00e1 podobn\u00e9 charakteristiky ako ry\u017ea. Obsah tukov m\u00e1 ma\u0165 pod 0,7% a kyslos\u0165 pod 3 %, \u010do eliminuje ne\u017eiad\u00facu kukuri\u010dn\u00fa chu\u0165. V Ju\u017enej Amerike je kukuri\u010dn\u00e1 ry\u017ea zn\u00e1ma ako „masamora” a pou\u017e\u00edva sa najm\u00e4 na pr\u00edpravu polievok alebo ka\u0161e s mliekom. V ju\u017enej Afrike je zn\u00e1ma ako ” mealy rice” alebo „samp” .<\/p>\n
Ferment\u00e1ciou cukrov z\u00edskan\u00fdch degrad\u00e1ciou \u0161krobu v cere\u00e1li\u00e1ch je mo\u017en\u00e9 z\u00edska\u0165 ve\u013emi kvalitn\u00fd alkohol. Kukurica obsahuje 70 – 72 % \u0161krobu a mo\u017eno z nej vyrobi\u0165 38 – 39 % alkohlu. V\u00fd\u0165a\u017enos\u0165 vztiahnut\u00e1 na \u0161krob je teda okolo 53 %. Na v\u00fdrobu alkoholu je v\u00fdhodnej\u0161ie pou\u017ei\u0165 drvinu z\u00edskan\u00fa po suchom odkl\u00ed\u010dkovan\u00ed ako cel\u00e9 zrn\u00e1 kukurice. V drvine je koncentr\u00e1cia \u0161krobu vy\u0161\u0161ia a t\u00fdm je aj v\u00fd\u0165a\u017enos\u0165 alkoholu vy\u0161\u0161ia. Zo 100 kg kukuri\u010dnej drviny s obsahom \u0161krobu 82 – 83 % je mo\u017en\u00e9 destil\u00e1ciou z\u00edska\u0165 okolo 44 litrov alkoholu. V\u00fd\u0165a\u017enos\u0165 je vy\u0161\u0161ia o pribli\u017ene 15 % ako pri pou\u017eit\u00ed celej kukurice. Takto z\u00edskan\u00fd alkohol sa pou\u017e\u00edva na v\u00fdrobu whisky, vodky, ale aj in\u00fdch liehov\u00edn.<\/p>\n
Technol\u00f3gia spacovania kukurice je navrhovan\u00e1 v\u017edy pod\u013ea po\u017eadovan\u00e9ho zlo\u017eenia v\u00fdrobkov. Z\u00e1kladn\u00fdm \u00fakonom pri spracovan\u00ed kukurice je odkl\u00ed\u010dkovanie, preto\u017ee vysok\u00fd obsah tuku v kl\u00ed\u010dkoch, ak tieto nie s\u00fa z kukurice oddelen\u00e9, sp\u00f4sobuje probl\u00e9my pri \u010fal\u0161om spracovan\u00ed kukuri\u010dn\u00fdch v\u00fdrobkov a zni\u017euje ich trvanlivos\u0165. \u010eal\u0161ie spracovanie medziproduktu je u\u017e podobn\u00e9 mletiu p\u0161enice. Sp\u00f4soby separ\u00e1cie kl\u00ed\u010dkov s\u00fa:<\/p>\n
v\u00fdhody<\/strong>: nie je potrebn\u00e9 su\u0161enie kl\u00ed\u010dkov, ani \u010fal\u0161\u00edch v\u00fdrobkov, mo\u017enos\u0165 dosiahnu\u0165 v\u00fd\u0165a\u017enos\u0165 krupice s dlhou trvanlivos\u0165ou a\u017e 52 %, mo\u017enos\u0165 vyr\u00e1ba\u0165 a\u017e 48% drviny na v\u00fdrobu piva, n\u00edzka spotreba energie, jednoduch\u00fd proces.<\/p>\n (z\u00e1kladn\u00e9 stroje: k\u00f3nick\u00fd rota\u010dn\u00fd odkl\u00ed\u010dkova\u010d),<\/p>\n v\u00fdhody<\/strong>: hrub\u00e1, \u0161\u00fap zbaven\u00e1 drvina, vhodn\u00e1 na v\u00fdrobu vlo\u010diek, drvina s n\u00edzkym obsahom vl\u00e1kniny je vhodn\u00e1 na v\u00fdrobu kukuri\u010dnej ry\u017ee, takto z\u00edkan\u00e1 drvina je vhodn\u00e1 na v\u00fdrobu instantnej kukuri\u010dnej m\u00faky.<\/p>\n (z\u00e1kladn\u00e9 stroje: odkl\u00ed\u010dkova\u010d s osemhrann\u00fdm rotorom, sitov\u00fd triedi\u010d),<\/p>\n v\u00fdhody<\/strong>: n\u00edzky obsah tuhu v drvine ( pod 0,9 %) pri vysokej v\u00fd\u0165a\u017enosti, jdnoduch\u00e9 riadenie procesu a mo\u017enos\u0165 automatiz\u00e1cie v\u00fdroby.<\/p>\n (z\u00e1kladn\u00e9 stroje: n\u00e1razov\u00fd rota\u010dn\u00fd odkl\u00ed\u010dkova\u010d, sitov\u00fd triedi\u010d, mlecia stolica, vysieva\u010d),<\/p>\n v\u00fdhody<\/strong>: jednoduch\u00e1 technol\u00f3gia vhodn\u00e1 pri vysokej po\u017eadovanej v\u00fd\u0165a\u017enosti kukuri\u010dnej krupice.<\/p>\n Pri technol\u00f3gii zostavenej na v\u00fdrobu polenty je vhodn\u00fd prv\u00fd z uveden\u00fdch sp\u00f4sobov. Tento poskytuje dosiahnu\u0165 vysok\u00fd obsah karot\u00e9nu v drvine, pri\u010dom z\u00edskan\u00e9 kl\u00ed\u010dky s\u00fa kvalitn\u00e9. Druh\u00fd a tret\u00ed z uveden\u00fdch sp\u00f4sobov odkl\u00ed\u010dkovania sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa len v pr\u00edpade, ak vy\u0161\u0161ia v\u00fd\u0165a\u017enos\u0165 kvalitn\u00fdch v\u00fdrobkov garantuje n\u00e1vratnos\u0165 vlo\u017eenej invest\u00edcie a prev\u00e1dzkov\u00fdch n\u00e1kladov. K\u00f3nick\u00fd rota\u010dn\u00fd odkl\u00ed\u010dkova\u010d je najvhodnej\u0161\u00ed pre v\u00fdrobu drviny na v\u00fdrobu kukuri\u010dn\u00fdch vlo\u010diek a instantn\u00fdch m\u00fak. Pri v\u00fdrobe drviny na v\u00fdrobu piva a alkoholu je najvhodnej\u0161\u00ed odkl\u00ed\u010dkova\u010d s osemhrann\u00fdm rotorom. Pri t\u00fdchto sp\u00f4soboch odkl\u00ed\u010dkovania je potrebn\u00e9 kl\u00ed\u010dky a krmivo su\u0161i\u0165, preto\u017ee ich vlhkos\u0165 je okolo 18 %. Posledn\u00fd z uveden\u00fdch sp\u00f4sobov je vhodn\u00fd pri vy\u0161\u0161ej v\u00fd\u0165a\u017enosti krupice (v niektor\u00fdch africk\u00fdch krajin\u00e1ch sa po\u017eaduje v\u00fd\u0165a\u017enos\u0165 a\u017e 80%. \u010eal\u0161ia technol\u00f3gia mlyna v\u017edy zodpoved\u00e1 po\u017eiadavk\u00e1m na fin\u00e1lne v\u00fdrobky.<\/p>\n (c) TEMPEX 2010<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":" 1. A kukorica malmi feldolgoz\u00e1sa V niektor\u00fdch \u010dastiach sveta je kukurica z\u00e1kladnou potravinou. V Eur\u00f3pe sa vo v\u00e4\u010d\u0161ej miere konzumovala najm\u00e4 v jej ju\u017enej a juhov\u00fdchodnej \u010dasti. V minulosti bola kukurica pova\u017eovan\u00e1 za potravinu pre chudobn\u00fdch, dokonca jej \u010dast\u00e1 konzum\u00e1cia viedla k poruch\u00e1m zraku. Po poklese spotreby konzum\u00e1cie v d\u00f4sledku dostupnosti in\u00fdch druhov potrav\u00edn v […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":1381,"menu_order":3,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"class_list":["post-99","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.tempex.sk\/hu\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/99","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.tempex.sk\/hu\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.tempex.sk\/hu\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.tempex.sk\/hu\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.tempex.sk\/hu\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=99"}],"version-history":[{"count":19,"href":"https:\/\/www.tempex.sk\/hu\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/99\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1403,"href":"https:\/\/www.tempex.sk\/hu\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/99\/revisions\/1403"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.tempex.sk\/hu\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1381"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.tempex.sk\/hu\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=99"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}2.2 nedves m\u00f3d<\/h3>\n
2.3 f\u00e9lnedves m\u00f3d<\/h3>\n
2.4 vegyes m\u00f3d<\/h3>\n